Na jednom tábore sa hovorilo o nebeskom kráľovstve – podobenstvo o nebeských pannách. Brat sa ma opýtal, či viem v ktorej skupine budem. Budem v skupine tých múdrych. Vtedy som činila pokánie a prosila Boha o odpustenie.

Do strednej školy som žil v presvedčení, že kresťanstvo už zaniká a že je načase ho vedecky vymazať a zo svojich spolužiakov som sa častokrát vysmieval, pretože chodili do kostola.

Keď som bol na tábore Detskej misie, tak jeden večer zaznel text z Biblie o Svadbe Baránkovej u Matúša 22. Začal som uvažovať nad tým, že čo ak ja ostanem vonku a nedostanem sa na tú svadbu.

Toto je všetko? To, že v nedeľu ráno vstaneme, pekne sa oblečieme, ideme do kostola, vrátime sa domov a máme spoločný obed?